Skupina Amatérskych Astronómov

Látky – 14.01.2018


Vcera sme to skutocne nevydrzali a opustili dlhodobo zahmlene zapadoslovenske konciny smer stredne Slovensko, Latky, kde sa malo vyjasnit. A plus tristvrte kilometra v madmorskej vyske tiez nie je na zahodenie. Vzali sme 250/1200mm dobsona, 25×100 bino, staru zrkadlovku, ktora moc nestihala, ale aspon sme sa zohriali, ked sme trochu pozovali a aj tak sme tam isli koli staremu dobremu, ciernobielemu, vizualnemu pozorovaniu 😀

Bola to cesta tam a spat za jeden vecer, takze nebolo az tolko casu na precesanie vsetkeho, co sa nukalo. Par objektov neskutocne prevapilo !!! a niektore sme vobec nenasli, ale za to mozno vdacime panom vlekarom, ktori s mensimi prestavkami nasvecovali lyziarske svahy a robilo to slusne problemy pri pozorovani.
Vyskusali sme vacsinu toho, co vidiet aj z horsich lokalit, hlavne sme lovili galaxie a hmloviny, netreba ich ani vsetky menovat. Z tych lahsich nas totalne dostala m82 (da sa pozorovat aj z okolia Bratislavy), ale miestna obloha zniesla dost velke “nasilie v okularovom vytahu” 😀 ,takze sme to vypeckovali na 272x a cumeli, bez zavahania bolo krasne vidiet tmavsie utvary v galaxii, nielen v centre, ale aj smerom ku krajom, ziadny beztvary blob ale strukturovany objekt, no super a vsetko bez filtrov.
Z velkej roskose sme skusili nieco tazsie, co sme este nepozorovali, takze sme to namierili na skupiny galaxii Stephans kvintet a Deer Lick Group aj ked nemaju zrovna povzbudive magnitudy. Ale slabota, nasli sme len dost velku C30 z tej druhej skupiny, no bolo to na tej strane, kde prebiehalo nocne lyzovanie, a sem-tam predsa len leteli po oblohe nejake povlaky, takze nabuduce.
Neskor vyliezol aj Lev, kde su hromady galaxii (Leo Triplet, Markarianova retaz), ale stale dost nizko nad obzorom, tak sme kukli aspon jednu velku pri hlave ngc2903, boli aj naznaky ramien, takze super!.
Skoda, ze Labut uz byva dost nizko, takze Riasy boli slabota.
M42 v Orione je celkom popik, da sa vidiet hadam odvsadial. Ale to, co bolo vidiet tu, bolo ultrasialene dobre. Bez prehanania to naberalo podobu z fotiek s velmi jemnym zelenkavym nadychom (aspon u Martina Martin Baloghehe). Taky obrovsky a detailny mrak, ziadne zvacsenie nebolo prilis, dali sa sledovat aj jemne prasklinky a tienenie v mracne, vsetky svetle aj tmave struktury mali ostre obrysy. Nebolo treba kruzit okom okolo, aby periferne videnie zachytilo nieco, co priame videnie nie. Proste sa stacilo rovno divat a obdivovat. Ramena sa tiahli nenormalne daleko a boli plne tvarov a detailami sa plnil aj priestor/dutina medzi mimi nad trapeziom, v ktorom zase bolo okrem hlavnych A,B,C,D hviezd, vidiet aj E a F a keby nam uz vsetko nemrzlo, boli by sme rozlisili aj dalsie.
A m43, ktora je hned pri velkej hmlovine to iste. Ostre kontury tmavych a svetlych struktur.
Ak este niekto chodite castejsie do tejto lokality, mate nejaky tip na miesto, kde je cez zimu menej svetelneho smogu z nocneho lyzovania ? Svietili este aj okolo 11tej vecer, asi zasnezovali.
V galerke je par foto z cesty ako dokaz 😀
Ps
Este nas vylakala vlastna igelitka, ktora sa autonomne pohybovala po kopci, na veterny pohon a mysleli sme, ze je to tulavy pes.
A este jeden piskor, ten bol priatelsky, bolo ho pocut dlhsie.

Otázky?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *