Skupina Amatérskych Astronómov

Látky SAO – 4-5.5.2018


——Noc Prvá——
Ahojte.
Trošku som sa rozpísal, takže odporúčam ísť si zobrať niečo pod zub alebo kávičku

🙂
Na Slovenskej Amatérskej Oblohe, ktorá je organizovaná Slovenským Zväzom Astronómov som bol po prvý raz a musím povedať, že určite nie na posledy.
Na miesto som dorazil v piatok zhruba o pol siedmej (po miernych problémoch s GPS navigáciou) a išiel som sa ubytovať. Na mieste ma už čakal Robert Morong, ktorý ma zoznámil s kolegom Mirom, s ktorým pravidelne chodia pozorovať a taktiež sa už predtým zúčastnili na tejto akcii.
Večerný program sa začal úvodom organizátora Tomáša Dobrovodského, počas ktorého nás uvítal a uviedol prednášajúcich:
– PREDSTAVENIE VÝSTAVY FOTOGRAFIÍ Z EXPEDÍCIE SOLAR ECLIPSE 2018 V USA RNDr. Ján Mäsiar (MO SZA Kysucké Nové Mesto)
– ZA INDIÁNSKYM ČIERNYM SLNKOM
Mgr. Stanislav Kaniansky (MO SZA Banská Bystrica)
Prednášky boli veľmi zaujímavé a ukázali nám za pomoci množstva fotiek, ako prebiehalo zatmenie Slnka v USA. Okrem samotného zatmenia mala slovenská výprava najväčší úspech u obecenstva so sitkom na cestoviny, ktoré fungovalo ako jednoduchá štrbinová kamera a premietala na povrch množstvo malých slnečných kosáčikov.
Po skončení prednášky už bol čas na samotné pozorovanie, na ktoré som sa veľmi tešil. Predpoveď bola síce neistá ale vonku nás čakala napriek predpovedi relatívne kvalitná obloha. Presné údaje o kvalite oblohy má k dispozícii Robo, ale podľa môjho subjektívneho hodnotenia bola obloha porovnateľná s lepšími podmienkami na bežnom pozorovaní napr. v Kuchyni.
Rozhodol som sa rozložiť aparatúru na príjazdovej ceste k penziónu, najmä kvôli pohodliu. Moja výbava pozostávala z 8“ SW Dobsona a 25×100 TS Binokuláru. Vďaka jednoduchosti dobsonov sme boli rozložení ako prví a postupne sa v našom okolí objavovali ďalšie ďalekohľady. Najpopulárnejší bol práve 8“ dobson, pokiaľ si dobre spomínam, tak ich tam celkovo bolo 5. V areáli nik nemal výrazne veľký vizuálny ďalekohľad a priemer 8“ bol zrejme najväčší z nich.
Teraz trochu ľutujem, že som sa viac neprechádzal medzi ostatnými ďalekohľadmi počas pozorovania a neporovnával obrazy. Na druhú stranu som sa aspoň viac venoval vlastnému pozorovaniu a musím povedať, že za dve noci som odpozoroval množstvo objektov, z ktorých niektoré boli pre mňa aj novinky.
Prvá noc bola pre mňa trochu chaotická, keďže som nemal pozorovací plán. Začal som ju jasnou voľbou – M51 – Galaxia Whirpool, ktorá bola takmer v zenite. Táto skutočnosť ju robí mojim najobľúbenejším DSO v tomto období. Bolo krásne vidieť jasné jadro a obrysy ramien špirály.
Pokračoval som ďalšími najznámejšími objektami, ktoré som ukazoval aj okoloidúcim:
M13 – Hercules cluster
M57 – Ring nebula
M27 – Dumbell nebula
M81/M82
Galaxie v Levovi + Leo triplet v Bine
Ľudí naokolo postupne ubúdalo a obloha sa začínala zjasňovať. Neklamný znak toho, že vychádza Mesiac. Kvalitné DSO pozorovania boli teda možné len do cca pol noci. V týchto podmienkach sme sa teda sústredili najmä na Jupiter, ktorý nám predviedol veľkú červenú škvrnu a miestami celkom peknú definíciu. Bolo treba trochu trpezlivosti a čakať na okná pokojnej atmosféry.
Cca o pol druhej sme sa začali baliť a odnášať aparatúru do neďalekých áut. Binokulár som vzal na izbu, keďže nám okno smerovalo takmer na východ. Z izby sme posledný krát pozreli na Mesiac a s prísľubom geniálnej predpovede počasia na nadchádzajúcu noc sme zaspali.

——Noc Druhá——
Po veľmi kvalitnom spánku (toto miesto mi poskytlo veľmi príjemnú úľavu od príznakov mojej alergie) som naplno zistil, do akej krásnej krajiny som pricestoval. Priložené fotky vám toho budú dôkazom.
Takmer celý deň bol vyplnený prednáškami, avšak rozhodli sme sa niekoľko z nich vynechať, zobrať binokuláre a ísť do prírody. Tak sme sa teda prešli na neďalekú lúku, z ktorej sme pozorovali okolie. Vôbec som netušil, že na tomto výlete dostanem základy ornitológie. Z lúky sme pozorovali myšiaka, ktorý plachtil vo vzduchu, využívajúc vzdušné prúdy a skúmal okolie. Neskôr začal lietať po sinusoide. Toto sme si vysvetľovali buď tým, že sa hrá na horskú dráhu alebo si skúša strmhlavé pády. Na záver ešte jeden ornitologický vtip: Viete ako spoznáte Drozda Trskotavého? Predsa robí „trsk trsk“.
Vrátili sme sa teda späť do penziónu, akurát včas na ďalšiu prednášku. Tá, ktorú sme vynechali síce mohla byť zaujímavá (SLOVENSKÝ ASTRONÓM V ZAHRANIČÍ /online prenos z Aarhus, DK/ Mgr. Zuzana Kaňuchová, PhD. (AsÚ SAV Tatranská Lomnica)), ale zaujímavý bol aj náš alternatívny program. Ako ďalšia nasledovala prednáška
SLNEČNÉ ŽIARENIE A JEHO INTERAKCIE S ATMOSFÉROU ZEME
Mgr. Anna Pribullová, PhD. (ARC SHMÚ Poprad-Gánovce)
Prednáška bola síce miestami trošku viac technická ale stále veľmi zaujímavá. Dozvedeli sme sa napríklad ako sa rozkladá v atmosfére slnečné žiarenie alebo ako vznikajú niektoré známe atmosférické slnečné aberácie.
Po obede nám ostávali štyri prednášky, z ktorých som sa zúčastnil troch, a síce:
1,3 METROVÝ ĎALEKOHĽAD V TATRÁCH
RNDr. Theodor Pribulla, PhD. (AsÚ SAV Tatranská Lomnica)
MÝTY A NEPRAVDY V DEJINÁCH ASTRONÓMIE
Mgr. Stanislav Šišulák, PhD. (individuálny člen SZA)
RÁDIOVÉ POZOROVANIA METEOROV
Mgr. Peter Dolinský (MO SZA Hurbanovo)
Prvú prednášku som nanešťastie celú nestihol, avšak zachytil som aspoň zopár zaujímavých fotografií pozorovacej techniky, ktorá je na míle (kilometre?) vzdialená akejkoľvek technike cez ktorú som sa kedy pozeral.
V prednáške o mýtoch a nepravdách v dejinách som čakal zmienku o mojich obľúbených „plochozemcoch“ a dočkal som sa. Táto prezentácia bola pozoruhodne zdokumentovaná množstvom citácií z knižných zdrojov a autor si očividne dal námahu s poctivým výskumom vybraných problémov.
V poslednej prednáške, ktorá bola mimoriadne zaujímavá som sa dozvedel novinku – a síce možnosť pozorovania meteorov pomocou rádiových vĺn. V praxi sme takéto pozorovanie mohli vidieť (počuť) na vlastné uši o pár hodín priamo na pozorovaní.
Na nadchádzajúcu noc sme sa veľmi tešili a rozhodli sme sa vymeniť poslednú prezentáciu (PRÍPRAVA A SPRACOVANIE ZÁKRYTOVÉHO POZOROVANIA – Matej Korec (MO SZA Žiar nad Hronom)) za pozorovanie Slnka a Venuše. Na fotkách môžete vidieť, ako sme pekne nachystaní na trávniku, spolu asi s bžiliónom lietajúceho hmyzu. Tento sa našťastie po zotmení vytratil

🙂
Na Slnku sme zachytili to málo momentálnej slnečnej aktivity – malú skupinku slnečných škvŕn, o ktoré bol aj značný záujem od viacerých účastníkov (očividne sme boli jediní pozorovatelia so slnečnými filtrami). Venušu sa nám podarilo (bez Mira by som to napísať nemohol) nájsť ešte pred západom Slnka a bola veľmi pekná, s jemnou fázou. V určitých momentoch sa mi zdalo, že vidím akési atmosférické štruktúry, ale to som si zrejme nahováral.
Čas medzi západom Slnka (Venuša už bola dosť nízko na kvalitné pozorovanie) a zotmením sme si vyplnili krátkou prechádzkou s malými binokulármi. Bohužiaľ okrem hmyzu sme nevideli žiadneho živého tvora. Keď sme sa vrátili, tak sme zistili, že už vidno zopár hviezd a Slovensko vyhráva nad Českom 1:0. Žeby až tak úspešná noc?
Čas do úplného zotmenia som si vypĺňal pohľadom na Jupiter, na ktorý sme mali mimoriadne šťastie. Prvú noc sme videli veľkú červenú škvrnu a túto noc sme videli tranzit Európy. Pre mňa to bol prvý tranzit, ktorý som videl na vlastné oči. Šťastný ako blcha a to noc ešte len začínala.
Túto noc som nemienil nechať na náhodu a tak som si pripravil pozorovací plán. Začínal som v Levovi a postupne postupoval cez zenit na Medvedicu, Draka, Herkula a Hadonosa. Tu je výpis objektov, ktoré som odpozoroval.
Lev:
– Leo Triplet (M65, M66, NGC3628)
– M105
– M96
– M95
– Markarian Chain
Vlasy Bereniky:
– NGC 4565 – Galaxia Ihla
– NGC 4931 – Galaxia Veľryba
– NGC 4656 – Galaxia Hokejka
– M3
Poľovné psy:
– M94 – Croc´s eye Galaxy
– M63 – Slnečnica
– NGC 4244 – Silver Needle Galaxy
Medvedica:
– M51
– M106
– M109 – Vacuum cleaner Galaxy
– M97 – Owl Nebula
– M108 – Surfboard Galaxy
– M81 M82
Drak:
– NGC 4236
– M102 – Galaxia Vreteno
– C6/NGC 6543 – Cat eye nebula
Herkules:
– M92
– M13
Hadonos:
– M12
– M10
– M14
– M107
– M5 – Rose cluster
(all globulars)
Veľa času som opäť strávil na M51, keďže v tejto polohe na zenite poskytuje extrémne dobrú definíciu štruktúry. Skvelé boli taktiež obe Ihly, Slnečnica ale aj Veľryba. Toto by som ale opakoval zrejme takmer pri každom objekte, na ktorý som v túto noc pozeral. Obloha bola asi druhá najlepšia akú som kedy videl (prvá je stále „osudová noc“ na poli za Dudincami).
Na trávnik sme prví prichádzali a taktiež poslední odchádzali. Postupne sa všetci pobalili a obloha sa začala pred druhou hodinou postupne rozjasňovať. Noc sme sa rozhodli „zaklincovať“ pohľadom na Mesiac, Saturn a Mars a aj keď to nebol najkrajší pohľad (stále boli veľmi nízko), spokojní a plní dojmov sme sa pobalili a zaľahli na izbe.
Po minulom roku, kedy obe noci pršalo, táto akcia organizátorom vyšla na jednotku. Na ďalšej amatérskej oblohe so mnou môžu na 100% počítať

🙂
That´s all folks!

Otázky?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *